Yahoo Web Search

  1. Kyjev – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Kyjev
    • Názov
    • Poloha A Prírodné Podmienky
    • Dejiny
    • Administratívne členenie
    • Doprava
    • Pamätihodnosti
    • Referencie
    • Iné Projekty

    Názov mesta je odvodený od osobného mena Kyj a znamená teda Kyjov (patriaci Kyjovi).V iných jazykoch: po rusky: Киев – Kijev, po poľsky: Kijów, jidiš: קיאב – Kijav. Slovenské Kyjev (podobne v iných jazykoch) sa podobá na ruský názov, a preto si ho Ukrajinci oficiálne neželajú.[chýba zdroj]

    Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

    Podľa legendy založili Kyjev traja bratia tak, že postavili tri hrady na troch pahorkoch. Kyjev patrí k starobylým európskym mestám, nakoľko archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9. až 12. storočí bol Kyjev sídelným mestom rozsiahlej Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov, a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburskéhospôsobu. Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil V...

    Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“): 1. Darnyckyj (Дарницький) 2. Desňanskyj (Деснянський) 3. Dniprovskyj (Дніпровський) 4. Holosijivskyj (Голосіївський) 5. Obolonskyj (Оболонський) 6. Pečerskyj (Печерський) 7. Podiľskyj (Подільський) 8. Solomenskyj (Соломенський) 9. Sviatošynskyj (Святошинський) 10. Ševčenkivskyj (Шевченківський)

    Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu. Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.

    Katedrála sv. Sofie (po ukrajinsky: Софійський собор, po rusky: Софийский собор alebo Собор Святой Софии) Katedrála sv. Sofie (Svätej Múdrosti) bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od gréckeho slova sofia (múdrosť) podľa vzoru konštantínopolskej Hagie Sofie. Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená, obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi. V rokoch 1685 – 1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných iba devätnásť. V roku 1889došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň. Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná asanácia katedrály, ale nakoniec bola katedrála s priľahlými objektmi z 18. st...

    ↑ Ukrajina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2014-06-09, [cit. 2015-12-04]. Dostupné online.
    ↑ KYJEV. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 117 – 120.
    Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyjev
    Wikislovník ponúka heslo Kyjev
  2. Kyjev – Wikipedie

    cs.wikipedia.org › wiki › Kyjev
    • Název
    • Znak
    • Dějiny
    • Poloha A Přírodní Podmínky
    • Rodáci
    • Pamětihodnosti
    • Administrativní Členění
    • Doprava
    • Partnerská města
    • města S jinými Druhy Spolupráce

    Je odvozen od osobního jména Kyj a znamená tedy „Kyjův“. (Srovnej např. Kyjov.) V jiných jazycích se jméno města píše: anglicky: Kyiv, francouzsky Kiev, polsky: Kijów, jidiš: קיאב [kijav], německy: Kiew.

    Kyjevský znak zobrazuje archanděla Michaela držícího plamenný meč a štít na azurovém poli. Původně na něm byl zobrazen svatý Jiří bojující s drakem, ten zůstal ve znaku Kyjevské oblasti.

    První osídlení území dnešního Kyjeva pochází z přelomu 5. a 6. století, z této doby je doložena keramika typu Korčak a byzantské mince. Z 6. a 7. století jsou doloženy dřevěné stavby, ale přes strategickou polohu žádné hradiště. Osídlení se soustředilo do oblasti Zámkové hory, Dětinek a Starokyjevské hory. O počátcích Kyjeva mluví také pověst uváděná na přelomu 6. a 7. století arménským historikem Zenobem Glakem a na počátku 12. století v ruské Pověsti dávných let. Týká se bratrů Kyje, Ščeka (pravděpodobně) a Choriva, doprovázené sestrou jménem Lybeď z kmene Poljanů. Každý z nich se usídlil na jednom pahorku, které pojmenovali Boričev, Ščekovina, Chorevica a celé město pak pojmenovali po nejstarším Kyjev. V roce 866 podle Pověsti nebo v roce 860 podle byzantských pramenů Kyjev ovládli varjažští bojovníci Askold a Dir a vládli zde až do roku 882 kdy zahynuli v boji s jiným varjagem, novgorodským knížetem Olegem. Tento rok se považuje za počátek Kyjevské Rusi. V 9. století se už Kyjev...

    Historické centrum Kyjeva se rozkládá na pahorcích nad pravým (západním) břehem Dněpru; ve 20. století vyrostly nové čtvrti také na levém břehu (jako například Darnycja) a byly připojeny také vzdálenější pravobřežní čtvrti (např. Oboloň, Podol). Reliéf města je dosti členitý, lesnaté pahorky jsou od sebe odděleny zaříznutými údolíčky, sbíhajícími se k řece. Do Dněpru u Kyjeva zleva ústí řeka Desna, severně od města Dněpr zadržuje velká Kyjevská přehrada.

    Osobnosti

    1. Taras Ševčenko (1814–1861), ukrajinský básník a výtvarný umělec

    Chrám sv. Žofie (Софійський собор) z 11. století, založený knížetem Jaroslavem Moudrým, později přestavěný.[p 1]
    Kyjevskopečerská lávra (Києво-Печерська лавра)[p 1]

    Kyjev je rozdělen na 10 správních obvodů (rajónů): 1. Darnyckyj (Дарницький) 2. Desňanskyj (Деснянський) 3. Dniprovskyj (Дніпровський) 4. Holosijivskyj (Голосіївський) 5. Oboloňskyj(Оболонський) 6. Pečerskyj (Печерський) 7. Podilskyj (Подільський) 8. Solomenskyj (Солом'янський) 9. Svjatošynskyj (Святошинський) 10. Ševčenkivskyj (Шевченківський)

    Kyjev je vedle Lvova či Charkova nejvýznamnější dopravní křižovatkou v zemi, prochází tudy i Evropská silnice E40. V dřívějších dobách, kdy tudy procházela cesta tzv. Cesta od Varjagů k Řekům (Iz Varjag v Greki), byl Dněpr hlavní dopravní tepnou. Dnes má význam spíše pro nákladní dopravu; osobní doprava po řece se omezuje na turistické a rekreační vyjížďky. První most byl zřízen roku 1853; v současné době několikamilionovému městu slouží vlastní síť metra, tramvají, trolejbusů i autobusů. Hlavním nádražím je Kyjiv-Pasažyrskyj. Nachází se zde také Kyjevská dětská železnice. Zhruba 30 km jihovýchodně od Kyjeva se nachází mezinárodní letiště Boryspil, blíže městu leží menší letiště Žuljany.

    Ankara, Turecko(2004)
    Ašchabad, Turkmenistán
    Baku, Ázerbájdžán
    Bratislava, Slovensko
    Toronto, Kanada
    Jerevan, Arménie
    Sofie, Bulharsko
    Manila, Filipíny
    • Kyjev
    • 10 obvodů (rajónů)
    • 179 m n. m.
    • Ukrajina
  3. Kiev - Wikipedia

    bcl.wikipedia.org › wiki › Kiev

    Kyjev) an kapitolyo asin pinakamatawong syudad sa Ukraine, manunumpungan ini sa norteng sentral na parte kan nasyon sa Dnieper. An populasyon kan Hulyo 2015 uminabot sa 2,887,974 (sinasabing mas halangkaw pa ini base sa ulat), kaya naging ini an ika-pito na pinakamatawong syudad sa Europa.

    • 482 A.D. (officially)
    • Ukraine
  4. Berkas:FC Dynamo Kyiv logo.svg - Wikipedia bahasa Indonesia ...

    id.wikipedia.org › wiki › Berkas:FC_Dynamo_Kyiv_logo

    Ukuran pratayang PNG ini dari berkas SVG ini: 361 × 599 piksel Resolusi lain: 144 × 240 piksel | 289 × 480 piksel | 361 × 600 piksel | 463 × 768 piksel | 617 × 1.024 piksel | 1.234 × 2.048 piksel | 432 × 717 piksel.

    • Club logo of Dynamo Kyiv
    • 3 Juli 2011
  5. Kyjevská oblast – Wikipedie

    cs.wikipedia.org › wiki › Kyjevská_oblast
    • Historie
    • Přehled větších měst
    • Externí odkazy

    Oblast byla vytvořena jako součást Ukrajinské SSR 27. února 1932, původně však zahrnovala zhruba trojnásobné území. Už 15. října 1932 z ní byla vydělena severovýchodní část (nově vzniklá Černihivská oblast), 22. září 1937 pak západní část (Žytomyrská oblast). 7. ledna 1954 byla z jižní části území vyčleněna Čerkaská oblast. Současné hranice oblasti byly stanoveny po Černobylské havárii. Tehdy do ni bylo zahrnuto i nově vybudované město Slavutyč, které je exklávou a obklopeno je Černihivskou oblastí. Severovýchod území oblasti dnes tvoří zakázaná zóna v okolí měst Černobyl a Pripjať, kde k havárii došlo.

    Následující tabulka podává přehled všech bývalých měst oblastního významu (vč. vysídlených měst Pripjať a Černobyl) a některých dalších větších měst.

    Obrázky, zvuky či videa k tématu Kyjevská oblast na Wikimedia Commons
    (ukrajinsky) Oficiální stránky administrace Kyjevské oblasti
    • +3
    • Kyjev
  6. Київ - Wikimedia Commons

    commons.m.wikimedia.org › wiki › Kiev

    Dec 16, 2020 · Slovenčina: Kyjev - je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti. Српски / srpski: Кијев - је главни и највећи град Украјине. Svenska: Kiev - Är huvudstad i Ukraina, samt den största staden. Türkçe: Kiev (Kyiv) - Ukrayna'nın başkentidir. 中文(简体): 基辅 ...

  7. Druhá bitka o Kyjev – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Druhá_bitka_o_Kyjev
    • Prípravy
    • Boje
    • Dohra
    • Referencie

    Po prekročení Dnepru Červenou armádou, pri bitke na Dnepri bolo vytvorených niekoľko predmostí. Sovietska strana sa pokúšala zaútočiť na Kyjev v októbri z predmostia na západnom brehu Dnepra pri Bukrine. Stáli proti nim opevnené jednotky nemeckého XXIV. tankového zboru generála W. Nehringa, ktoré sovietske útoky úspešne odrážali. Sovieti sa preto rozhodli pre vojenskú lesť. Na predmostí umiestnili drevené makety tankov a diel. Ďalšie delá viedli rušivú paľbu a menili stanovištia aby vyvolávali dojem ich väčšieho počtu, vysielalo sa z viacerých rádiostaníc a vytváral sa tak dojem príprav na útok. Jednotky určené k útoku na Kyjev, najmä 3. gardová tanková armáda Pavla Rybalka, sa v utajení presunuli na predmostie pri dedine Ljutež, odkiaľ bol vedený nečakaný útok. Československá brigáda sa na ljutežskom predmostí prepravila v noci z 22. na 23. októbra, kde mala posilniť obranu 38. armády a podieľať sa na pomocnom útoku na Kyjev. Potom však došlo k radikálnej zmene sovietskeho útočného...

    Sovietska ofenzíva

    Delostrelecká príprava útoku sa začala 3. novembra o 8. hodine a trvala spolu s leteckými náletmi na predný okraj nemeckej obrany 40 minút. K prelomeniu nepriateľskej obrany bola po prvýkrát sústredená mohutná delostrelecká sila – viac ako 350 diel na jeden kilometer fronty. Prvé pásmo nemeckej obrany prestalo prakticky existovať, ale Nemcom sa podarilo zvyšné jednotky stiahnuť do druh0ho pásma. Červená armáda postúpila prvý deň o 10 kilometrov, ďalší útok pokračoval 4. novembra, keď dokázali...

    Nemecký protiútok

    Rauss útočil s posilnenou 4. tankovou armádou, ku ktorej mu pribudol ďalší tankový zbor. Prvá z jednotiek XLVIII. tankového zboru, ktorá dorazila na bojisko bola 7. novembra 25. tanková divízia vedená generálom tankových vojsk Georgom Jauerom. Jej postup na Fastov zastavili jednotky 7. gardového tankového zboru, ktoré boli asi 60 km od Berdičeva. V tej istej dobe oslobodila sovietska 38. armáda Žitomir a 60. armáda bola na predmestiach Korosteňa. Ďalšia 40. armáda útočila južne od Kyjeva. Naj...

    Napriek tomu, že sa Sovietom nepodarilo uskutočniť ich pôvodný zámer a obkľúčiť skupinu armád Juh, podarilo sa im oslobodiť Kyjev, prekročiť Dneper a vytvoriť si dostatočne veľké operačné predmostie na jeho západnom brehu. Rovnako spôsobili závažné straty nemeckej 4. tankovej armáde. Nemci síce v boji tiež spôsobili Sovietom veľké straty, ale tí okamžite po stiahnutí XLVIII. tankového zboru podnikli na Vianoce ofenzívu, ktorou sa prebojovali 3. januára 1944 až na pôvodné hranice Poľska. Samotné mesto Kyjev, v tej dobe druhé najväčšie mesto Ukrajiny, vojnou veľmi silno utrpelo. Okupácia, trvajúca od 19. septembra 1941 si vyžiadala desiatky tisíc životov. Len v rokline Babij Jarpri meste bolo v priebehu vojny zavraždených 30 000 Židov z mesta a jeho okolia ako aj desiatky tisíc ďalších ľudí. Československí vojaci sa pri bitke o Kyjev ukázali v tom najlepšom svetle. Nielenže dokázali pružne reagovať na vzniknutú situáciu, ale preukázali tiež vynikajúci výcvik a dobrú úroveň vedenia boj...

    Ďalšie zdroje

    Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva o Kyjevna českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  8. Chrám svätého Ondreja (Kyjev) – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Chrám_svätého_Ondreja_v

    Андреевская церковь) bol postavený v meste Kyjev na pamiatku apoštola Ondreja nad pravým brehom rieky Dneper. História. Bol vybudovaný v rokoch 1749 až 1754 podľa plánov architekta talianskeho pôvodu F. B. Rastrelliho v štýle ukrajinského baroka. Okrem hlavnej veže má ďalších dvanásť veží, ktoré mali ...

  9. Bitka o Kyjev (1941) – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Bitka_o_Kyjev_(1941)
    • Predohra
    • Bitka
    • Dohra

    Pri vpáde do ZSSR postupovala nemecká skupina armád stred rýchlejšie ako jej južnejší kolega. Von Bockove jednotky dosiahli Smolensk 26. júla 1941, boli však zastavené silnou obranou a nedostatkom zásob, čo oddialilo pokračovanie v útoku na Moskvu týmto smerom. V následných mesiac trvajúcich bojoch sa Nemcom podarilo pri Smolensku obkľúčiť 16., 19. a 20. armádu Západného frontu, ktoré sa sovietske velenie pokúšalo protiútokmi vyslobodiť z obkľúčenia. Na juhu si von Rundstedtove jednotky prebíjali cestu silnejšou sovietskou obranou Juhozápadného frontu. Pri bojoch okolo Umane sa im podarilo obkľúčiť a zničiť sovietsku 6. a 12. armádu. Viac na juhu si zmiešané rumunsko-nemecké sily kliesnili cestu po pravom brehu Dnepra obranou sovietskeho Južného frontu k Odese a Čiernemu moru. Sovietske velenie 6. júla vytvorilo štáb obrany Kyjeva. Kyjevská opevnená oblasť bola posilenená o 3 strelecké divízie, 2 výsadkové brigády a rôzne menšie jednotky vrátane kadetov kyjevskej delostreleckej škol...

    11. júla 1941 nemecké jednotky prerazili sovietsku obranu pri Novograde-Volyňskom a dosiahli rieku Irpeň iba 15 km od Kyjeva. Maršal Budďonnyj, ktorý v tej dobe velil Juhozápadnému frontu nariadil protiútok jednotkám 5. a 6. armády, aby zabránili nemeckým útokom v smere na Žitomir a Kyjev. 9. a 22. mechanizovaný zbor od 10. do 16. júla v oblasti Korosteňskej opevnenej oblasti zatlačili 2 nemecké pechotné divízie späť asi o 15 km a preťal cestu Novograd-Volyňskyj – Žitomir. Aktívna činnosť sovietskej 5. a 6. armády viazala značné sily nemeckých vojsk. Smerom na Kyjev Nemci 11. až 14. júla postupovali iba pomaly, ťažké boje sa viedli pri Sviatošine. Koncom júla sa nemeckým jednotkám podarilo obsadiť letisko Žuliany západne od Kyjeva. Kirponos sa rozhodol odraziť tento útok nedávno prisunutými jednotkami 3. výsadkového zboru. Ako prvá zasiahla do bojov 6. augusta 6. výsadková brigáda plukovníka Žoludeva, ktorej sa podarilo Nemcov zatlačiť späť z letiska. Následne ďalší deň zaútočila 21...

    Nemci 20. septembra 1941 obsadili Kyjev. V priebehu 10 dní začali v rokline Babij Jarna severozápade mesta s masovými vraždami miestneho civilného obyvateľstva a vojnových zajatcov. Kyjevská strategická obranná operácia sa oficiálne skončila 26. septembra 1941. V obkľúčení sa ocitlo 452 700 vojakov, 2 642 diel a mínometov a 64 tankov. Uniknúť sa do 2. októbra podarilo len asi 15 000 mužom. Väčšinou cez silne bombardovanú riečnu prepravu cez Dneper pri obci Solovjovsk. Ostatní zahynuli, padli do zajatia, alebo sa v neprehľadnej situácii rozptýlili. Juhozápadný front počas bitky stratil 700 544 mužov, vrátane 616 304 mŕtvych, zajatých alebo nezvestných. Sovietska 5., 37., 26. a 21. armáda, ktoré mali dovedna 43 divízií boli de facto zničené. 40. armádasíce ako celok zničená nebola, ale utrpela veľmi ťažké straty. Front musel byť vybudovaný prakticky odznova. Bitka znamenala likvidáciu sovietskeho Juhozápadného frontu, ktorý bol obkľúčený Nemcami. Podľa ich tvrdení bolo zajatých okolo...

  10. Ingeborg Kyjevská – Wikipedie

    cs.wikipedia.org › wiki › Ingeborg_Kyjevská

    Ingeborg Mstislavna byla dcerou velkoknížete Mstislava I. Kyjevského a jeho choti Kristýny Ingesdotter Švédské. Datum jejího narození je neznámé. Přibližně v roce 1116 se provdala za dánského knížete Knuta Lavarda. Toto manželství zprostředkovala její teta z matčiny strany, dánská královna Markéta Fredkulla.

  11. People also search for