Yahoo Web Search

  1. Nacistické Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Nacistické_Nemecko

    Nacistické Nemecko (iné názvy: Tretia ríša (nem. Drittes Reich), Ríša, reich, Reich, rajch, od anšlusu Rakúska - a od 26. júna 1943 aj polooficiálne - Veľkonemecká ríša; oficiálny názov štátu znel po celý čas Nemecká ríša) je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v Nemecku vládol národný socializmus (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka 1933 do konca 2. svetovej ...

    • 90 030 775 (1941)
    • Berlín
  2. Nacistické Německo – Wikipedie

    cs.wikipedia.org › wiki › Nacistické_Německo

    Jako nacistické Německo se označuje německý stát v době vlády nacistické strany, tedy od roku 1933 (jmenování Adolfa Hitlera německým kancléřem proběhlo 30. ledna 1933 a diktátorské pravomoci Hitler převzal v březnu 1933) do kapitulace Německa na konci druhé světové války 8. května 1945. Oficiální název státu byl ...

    • Berlín
    • 109 518 183 v roce 1940
  3. Kategorie:Nacistické Německo – Wikipedie

    cs.wikipedia.org › wiki › Kategorie:Nacistické_Německo

    Články v kategorii „Nacistické Německo“. Zobrazuje se 29 stránek z celkového počtu 29 stránek v této kategorii. Nacistické Německo. Třetí říše (pojem)

  4. Nacistické Německo - Wikiwand

    www.wikiwand.com › cs › Nacistické_Německo

    Jako nacistické Německo se označuje německý stát v době vlády nacistické strany, tedy od roku 1933 do kapitulace Německa na konci druhé světové války 8. května 1945. Oficiální název státu byl Německá říše do roku 1943 a Velkoněmecká říše od roku 1943 do jeho zániku roku 1945. K dalším užívaným označením nacistického Německa patří pojmy třetí říše ...

  5. Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny ...

    sk.wikipedia.org › wiki › Zločiny_nacistického
    • Vojnové Zločiny Proti Podrobeným Národom Všeobecne
    • Zaobchádzanie S Vojnovými Zajatcami
    • Taktika Vydierania Rukojemníkmi
    • Nálety Na Mestá A Civilné Ciele
    • Lúpežné Získavanie majetku
    • Krádeže Pôdy, Vyháňanie Roľníkov
    • Rekvirovanie majetku
    • Taktika Spálenej Zeme
    • Ničenie, Znehodnocovanie A Krádeže Kultúrnych hodnôt

    Tretia ríša odpovedala terorom nielen na všetky formy odporu (odboj, partizánska vojna, sabotáže), ale i proti ideológiám, ktoré boli jej bezprostrednými nepriateľmi. Po podrobení jednotlivých krajín boli najprv likvidovaní komunisti, Židia a Rómovia. Nasledovali ich predstavitelia sociálnych demokratov a aj elita jednotlivých národov, ktorá sa dokázala postaviť proti nacizmu. Títo ľudia boli likvidovaní priamo jednak na popraviskách v jednotlivých zemiach, jednak boli posielaní do koncentračných táborov. Jednou z najstrašnejších foriem likvidácie bolo totálne nasadenie, čo bola forma nútených prác v objektoch, kde v dôsledku nedostatočnej stravy a nadmerného pracovného zaťaženia v nevyhovujúcich hygienických podmienkach dochádzalo k vysokej úmrtnosti. V týchto prípadoch bolo úmrtie týchto „novodobých otrokov“ plánovanou zložkou celého mechanizmu. Pri prácach na výstavbe nemeckých podzemných tovární, kde pracovali zajatci (hlavne zo slovanských zemí, a vojnoví zajatci Červenej armád...

    V mnohých prípadoch neboli dodržiavané konvencie o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, pričom najhorší vzťah bol k sovietskym vojakom, ktorých bolo v priebehu prvého roka bojov na východnom frontezajatých asi 2 milióny. Vojaci boli ponechávaní v nevyhovujúcich podmienkach, pričom veľa z nich preto zomrelo v dôsledku hladu či nákazlivých chorôb. Zajatci boli nasadzovaní na otrocké práce, na ktorých následky zomierali. Sovietski politickí komisári boli po zajatí nekompromisne zastrelení. Vojaci exilových armád ako boli Poliaci, Francúzi, Česi, Slováci či ďalší, boli po prípadnom zajatí popravení, alebo odsunutí do koncentračných táborov.

    Nacisti často uplatňovali vydieranie rukojemníkmi najmä z radov civilného obyvateľstva v boji proti partizánom či sabotérom. Nemecká branná moc dala civilnému obyvateľstvu najavo, že za každého zabitého nemeckého vojaka, či uskutočnenú sabotáž, bude popravený určitý počet civilných osôb. Tieto hrozby boli aj väčšinou realizované. Najhoršie boli z tohto pohľadu podmienky na východnom fronte, kde bol 16. septembra 1941 vydaný rozkaz, podľa ktorého za každého zabitého nemeckého vojaka bude zastrelených 50 – 100 civilistov. Aj keď tieto rozkazy väčšina dôstojníkov Wehrmachtu odmietla v praxi realizovať, neznamenalo to, že by sa takéto zločiny nediali. Na ich uskutočňovaní sa angažovali minimálne jednotky Waffen SS.

    Nálety, ktoré uskutočňovala Luftwaffe od prvých dní vojny, boli v niektorých prípadoch zamerané proti civilným cieľom. Hitler predpokladal, že sa mu nálety na mesta podarí vyvolať v radoch nepriateľa hrôzu a strach, a tak by mohol otriasť ich odhodlaním vzdorovať. Pri niektorých, najmä nečakaných náletoch zahynuli tisíce až desiatky tisíc civilistov vo Varšave, Rotterdame, Coventry, Belehrade, Stalingradea v mnohých ďalších európskych mestách. Tieto nálety boli príčinou spojeneckej odvety, ktorá potom ťažko zasiahla samotné nemecká mestá, kde v dôsledku spojeneckých náletov zahynulo naopak mnoho Nemcov.

    Lúpežné získavanie majetku bolo získavanie národného, kultúrneho a priemyselného bohatstva porazených národov. Nacistické Nemecko využívalo tento majetok obvykle bez obmedzení, drancovalo nerastné bohatstvo obsadených štátov, skonfiškovalo štátne zdroje, národné poklady, vybavenie armády, polície. Rovnako lúpežne si počínala i voči podnikateľským subjektom, bankám, ktoré sa násilnými administratívnymi opatreniami dostali do nemeckých rúk a slúžili obvykle na vojnové účely.

    Krádeže pôdy, vyháňanie roľníkov a podobné opatrenia, ktoré sa uskutočňovali hlavne v slovanských zemiach, ktoré predstavovali v dlhodobé stratégii nacistov životný priestor „Tisícročnej nemeckej ríše.“ Išlo hlavne o Protektorát Čechy a Morava, Poľsko (Generálny gouvernement) a Sovietsky zväz. Zatiaľ čo v českých zemiach nacisti v rámci programu germanizácie využívali relatívne „jemnejšie“ metódy ako bol výkup pôdy za úradne stanovené nízke ceny, v ZSSR vyhlásili 15. februára 1942„nový agrárny poriadok“, podľa ktorého sa všetka pôda v okupovaných oblastiach označila za vlastníctvo Ríše.

    Násilné odoberanie majetku, rekvirácia, s cieľom viesť vojnu sa uplatňovala najmä v okupovaných oblatiach. Týkalo sa to hlavne všetkých druhov poľnohospodárskych produktov, ale vo veľkom napríklad aj kostolných zvonov, ktorých materiál bol využitý pri výrobe zbraní.

    Túto metódu, ktorá sa síce formálne neprieči štandardným ústupovým taktikám boja, používali vojaci Wehrmachtu a Waffen SS (podobne ako ich sovietski protivníci) tými najbrutálnejšími metódami. Nacisti sa pri ústupe a opúšťaní svojich pozícií na dobytých územiach pokúšali podľa možnosti odviezť všetok užitočný hnuteľný majetok (stroje, zariadenia, dopravné prostriedky, inventár fabrík) do Nemecka k ďalšiemu použitiu, ak to nebolo možné bol spolu s nehnuteľným majetkom ako boli domy, továrne, komunikácie, mosty alebo priehrady zničený. Pričom bolo jedno, či ide o štátny, či súkromný majetok firiem, alebo občanov. Taktika spálenej zeme tiež známa pod skratkou ARLZ– demontáž, vyprázdnenie, ochromenie, zničenie bola Nemcami aplikovaná aj na ich domácej pôde. V niektorých oblastiach najmä na východnom fronte, kde bola spojená s likvidáciou alebo odsunom civilného obyvateľstva znamenala úplné zničenie a vyprázdnenie oblastí, s ktorými sa ZSSR vyrovnával ešte desiatky rokov po vojne.

    Patrili sem zločiny, ktorých sa dopúšťali nacistickí pohlavári, tak i ojedinelí nemeckí vojaci samostatne. Problém sa však týkal v podstate aj všetkých ostatných zúčastnených (teda aj Spojeneckých) krajín bez rozdielu. Počas vojny boli ulúpené klenoty obrovskej historickej hodnoty, prakticky na všetkých frontoch. V zemiach obývaných slovanským obyvateľstvom si však dali nacisti obzvlášť záležať na ničení slovanskej kultúry, dochádzalo k ničenie pamiatok, múzeí, knižníc. Nacisti napríklad neváhali pochovať svojich vojakov do hrobu vedľa ruského spisovateľa Leva Tolstého, z domu skladateľa Piotra Čajkovského spravili počas okupácie stajňu pre kone. Medzi najznámejšie krádeže patrí lúpež Jantárovej komnaty z Petrodvorca, ktorá sa dodnes nenašla.

  6. Tretia ríša – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Tretia_ríša

    Tretia ríša. neoficiálne označenie pre Nemeckú ríšu, nemecký štát v období rokov 1933 do 1945, pozri nacistické Nemecko. propagandistický pojem v období nacistického Nemecka, pozri Tretia ríša (propagandistický pojem) ríša duchovného vykúpenia ohlasovaná stredovekým chiliazmom (najmä Joachimom z Fiore), ktorá ma ...

  7. Tretia ríša (propagandistický pojem) – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Tretia_ríša

    Nacistické Nemecko. Nacistické Nemecko sa samo nazývalo Treťou ríšou v nadväznosti na bismarckovskú druhú ríšu (od roku 1871) a prvú Svätú ríšu rímsku (existovala do roku 1806). Chcelo sa tak stotožniť s údajne lepšou minulosťou. V nacistickej propagande hral pojem „Tretia ríša“ svoju úlohu len krátky čas.

  8. Německo – Wikipedie

    cs.wikipedia.org › wiki › Německo

    HDP /obyv. ( PPP) Německo, plným názvem Spolková republika Německo ( německy Bundesrepublik Deutschland ), zkratkou SRN (neoficiální německá zkratka BRD ), je středoevropský stát, rozdělený na 16 spolkových zemí. Na západě sousedí Německo s Francií, Lucemburskem, Belgií a Nizozemskem.

  9. Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Nemecko

    Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: Spolková republika Nemecko, skr.SRN , nem. Bundesrepublik Deutschland, BRD; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj Západné Nemecko; podrobnosti o názve pozri nižšie) je spolkový stredoeurópsky štát.

  10. Nacistická symbolika – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Nacistická_symbolika

    9. augusta 2018 Nemecko zrušilo zákaz používania svastiky a iných nacistických symbolov vo videohrách. „Vďaka zmene interpretácie zákona môžu hry, ktoré sa kriticky zaoberajú súčasnými udalosťami, dostať prvýkrát vekový rating USK,“ uviedla pre CTV výkonná riaditeľka USK Elisabeth Secker.

  11. People also search for
  1. Ads
    related to: nacisticke nemecko wikipedia