Yahoo Web Search

  1. Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Nemecko

    Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: Spolková republika Nemecko, skr.SRN , nem. Bundesrepublik Deutschland, BRD; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj Západné Nemecko; podrobnosti o názve pozri nižšie) je spolkový stredoeurópsky štát.

    • Bundesrepublik Deutschland
    • Berlín, 52°31′ s.š. 13°23′ z.d.
    • Deutschland
    • Znak
  2. Nacistické Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Nacistické_Nemecko

    Nemecko Civilná správa okupovaných teritórií Vojenská správa okupovaných terotórií Hlavné mesto Berlín Rozloha 696 265 km² (1941) Obyvateľstvo Počet obyvateľov 90 030 775 (1941) Národnostné zloženie Nemci , Rakúšania , Česi , Poliaci , Židia Jazyky nemčina Štátny útvar Štátne zriadenie Nacistická diktatúra Mena Ríšska marka Vznik 30. január 1933 (prevzatie ...

    • 90 030 775 (1941)
    • Berlín
  3. Kategória:Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Kategória:Nemecko

    Podkategórie. Táto kategória má nasledovných 30 podkategórií z 30 celkom. Stránky v kategórii „Nemecko“ V tejto kategórii sa nachádza 12 stránok z 12 celkom.

  4. Essen (Nemecko) – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Essen_(Nemecko)

    Essen (Nemecko) /  51,450°S 7,017°V  / 51.450; 7.017. ( Mapa...) /  51,450°S 7,017°V  / 51.450; 7.017. Essen je nemecké veľkomesto v centre Porúria v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Je deviate najväčšie mesto Nemecka a má najväčšiu radnicu v celom Nemecku. Od roku 1958 je rímsko-katolíckym ...

  5. Německo – Wikipedie

    cs.wikipedia.org › wiki › Německo

    HDP /obyv. ( PPP) Německo, plným názvem Spolková republika Německo ( německy Bundesrepublik Deutschland ), zkratkou SRN (neoficiální německá zkratka BRD ), je středoevropský stát, rozdělený na 16 spolkových zemí. Na západě sousedí Německo s Francií, Lucemburskem, Belgií a Nizozemskem.

  6. Krajina (Nemecko) – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Krajina_(Nemecko)

    Krajina (Nemecko) Krajina ( po nemecky: Land, pl. Länder) alebo hovorovo spolková krajina ( Bundesland, pl. Bundesländer) je jedna z federálnych jednotiek, ktoré spolu tvoria federáciu / spolkový štát Nemecká spolková republika. Majú v Nemeckej spolkovej republike vysoký stupeň autonómie. Celkovo je ich dnes 16.

  7. Nemecko - Wikiwand

    www.wikiwand.com › sk › Nemecko

    Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr. NSR je spolkový stredoeurópsky štát. Na severe susedí s Dánskom, obmýva ho Severné more a Baltské more, na východe susedí s Poľskom a Českom, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom a na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Rozloha Nemecka je 357 021 km², pričom územie štátu sa nachádza v miernom ...

  8. Dejiny Nemecka – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Dejiny_Nemecka
    • Christianizácia
    • Stredovek
    • Defragmentácia, Vzostup Habsburgovcov
    • Počiatky novoveku
    • OD revolúcie K Zjednoteniu
    • Referencie

    Na troskách Západorímskej ríše vytvorili Frankovia za vlády Chlodovíka I. v Galii vlastné kráľovstvo. Germánski Frankovia na čele s merovejovskými panovníkmi si vzápätí podrobili početné germánske kmene sídliace východne od Rýna, ako boli Burgundi alebo Alamani vo Švábsku. To sa stalo ako vojvodstvo súčasťou Franskej ríše po porážke v bitke pri Tolbiaku v roku 496. Už kráľ Chlotar I. v druhej polovici 6. storočia ovládal veľkú časť západného územia terajšieho Nemecka a viedol výpravy proti Sasom. V roku 531 zničili Sasi a Frankovia spoločnými silami ríšu Durinkov. Podmaneným germánskym kmeňom bolo dovolené podržať si svoje vlastné právo, súčasne však boli nútené odvrhnúť pohanských bohov a prijať kresťanstvo. Za ich polonezávislého vládcu ustanovili Merovejovcivojvodu franksého alebo miestneho pôvodu. Rímske provincie, ležiace severne od Álp na území dnešného Nemecka, boli christianizované už v 4. storočí. Tunajšia cirkevná organizácia, ako napríklad v Augsburgu, dokonca prečkala zá...

    V roku 843 bola Franská ríša rozdelená Verdunskou zmluvou medzi Karolovych vnukov, čo však nezabránilo dlhodobým konfliktom medzi jednotlivými časťami ríše. Východofranská ríša, ktorú dostal ako svoju doménu Ľudovít Nemec, sa na prelome 9. a 10. storočia pozvoľne premenila na nemeckú ríšu. Germánske kmene boli definitívne zjednotené na začiatku 10. storočia za vlády Henricha I. Vtáčnikaz otonskej dynastie. Niekedy z tejto doby zrejme tiež pochádza prvá zmienka o "kráľovstve Nemcov" ("Regnum Teutonicorum"). Vedľa pôvodného franského dedičstva sa tak stále viac drala do popredia vlastná nemecká identita týchto krajín. Počas vlády Henrichovho syna, Ota I. Veľkého, došlo k posilneniu kráľovskej moci povýšením biskupov do stavu ríšskych kniežat (Reichsfürsten). V roku 951 sa Oto oženil s ovdovenou talianskou kráľovnou Adelheid, čím získal nárok na Lombardskú korunu. Podarilo sa mu tiež eliminovať vonkajšie hrozby podrobením Slovanov, sídliacich v oblasti medzi riekami Labe a Odra (ktorí...

    Interregnum skončilo v roku 1273 zvolením Rudolfa I. Habsburského, ktorý tak začal vzostup habsburského rodu na pozíciu najmocnejšej dynastie v ríši. V roku 1308 bol kráľom zvolený Henrich VII. z rodu Luxemburgovcov. Henrichov vnuk, cisár Karol IV., sa pokúsil obnoviť cisársku autoritu voči teraz prakticky nezávislým ríšskym kniežatám. Hlavným ťažiskom svojej moci pritom urobil České kráľovstvo. Za jeho vlády bola v Prahe v roku 1348 založená prvá univerzita v strednej Európe. Zlatou bulou z roku 1356 bolo stanovené, že každý budúci nemecký vládca bude volený štyrmi svetskými a troma cirkevnými voliteľmi (Kráľ český, falcgróf rýnsky, vojvoda saský, markgróf brandenburský a arcibiskupmi Mainzu, Trieru a Kolína). Okolo roku 1350 zachvátila Nemecko rovnako ako celú Európu zhubná epidémia čiernej smrti. To spoločne s relatívnym preľudnením, neúrodou a prírodnými katastrofami zapríčinilo smrť asi tretiny obyvateľstva. Židia, ktorým boli tieto pohromy kladené za vinu, boli tvrdo prenasled...

    Reformácia a protireformácia

    Počiatok reformácie sa datuje na 31. októbra 1517, kedy Martin Luther zverejnil na dverách kostola vo Wittenbergu 95 téz, v ktorých sa vyslovil proti odpustkoma iným nešvárom v cirkvi. O štyri roky neskôr bol za to z cirkvi vylúčený, ale reformácia sa v tej dobe už nezadržateľne šírila Nemeckom. V roku 1519 sa stal cisárom Karol V., za ktorého panovania sa habsburská ríša povzniesla na najväčšiu svetovú mocnosť. Zahraničnopoliticky sa zaplietol do dlhotrvajúceho konfliktu s Osmanmi a s Francú...

    Tridsaťročná vojna

    1. Bližšie informácie v hlavnom článku: Tridsaťročná vojna Rozbuškou tridsaťročnej vojny sa stala tretia pražská defenestrácia v roku 1618 a následné povstanie protestantských českých stavov proti cisárovi. Českým kráľom bol zvolený Fridrich Falcký, načo vojsko cisára Ferdinanda II. vtiahlo do Čiech. Potom, čo bolo vojsko českých stavov rozhodne porazené v bitke na Bielej hore v roku 1620, bol Fridrich vyhnaný z krajiny a do roku 1623 stratil aj Falcko. Keď dánsky kráľ Kristián IV. prenikol v...

    Absolutizmus

    Zjednotením Brandenburska a pruského vojvodstva za vlády veľkého kurfirsta, Fridricha Viliama I., započal v roku 1640 rozmach Brandenburska-Pruska, ktoré sa tak domohlo k postaveniu najvplyvnejšieho nemeckého kniežatstva. V roku 1701 sa kurfirst Fridrich III. prehlásil ako Fridrich I. „kráľom v Prusku“. Jeho nástupca Fridrich Viliam I. významne posilnil pruskúarmádu a založil vysoko centralizovaný štát. Medzitým francúzsky kráľ Ľudovít XIV. dobyl ďalšie časti Alsaska a v rokoch 1688 až 1697 p...

    Francúzska revolúcia a napoleonské vojny

    Po vypuknutí veľkej francúzskej revolúcie vypovedala koalícia Pruska a Rakúska v roku 1792 Francúzsku vojnu. Po počiatočných úspechoch utrpela v septembri toho istého roku porážku v bitke pri Valme. Podľa bazilejského mieru musela ríša prenechať Francúzsku všetky nemecké územia na ľavom brehu Rýna. Do roku 1809nasledovali ďalšie štyri koaličné vojny s Francúzskom. V roku 1799 uchopil vo Francúzsku vládu Napoleon Bonaparte. V roku 1803 boli z jeho iniciatívy zrušené takmer všetky cirkevné a me...

    Marcová revolúcia

    Po Napoleonovom páde v roku 1814 sa európski štátnici a politici zišli na viedenskom kongrese. Cieľom bola reorganizácia európskych záležitostí, v čom mal hlavné slovo knieža Metternich. Medzi hlavné politické princípy prijaté na viedenskom kongrese prináležali reštaurácia, legitimita a vzájomná súdržnosť európskych panovníckych rodov s cieľom potlačiť akýchkoľvek revolučné a nacionalistické idey. Na dosiahnutie tohto účelu sa Rakúsko, Prusko a Rusko spojili v tzv. svätej aliancii. Miesto zan...

    Zjednotenie Nemecka

    Po zdolaní revolúcie zaviedla konzervatívna frakcia tvrdé policajné opatrenia proti liberálnej opozícii. Okrem začiatku 60. rokov došlo k uvoľneniu pomerov. V Nemecku vznikli v tomto období nové politické strany a odborové hnutia, ako napríklad predchodkyňa terajšej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). V roku 1862 bol pruským ministerským predsedom menovaný konzervatívny a reakcionársky Otto von Bismarck. O dva roky neskôr vyvrcholili spory o Šlezvicko-Holštajnsko medzi Pruskom a Dánsk...

    ↑ a b Fulbrook 1991, pp. 190–195.
    ↑ STEINBERG, Heinz Günter. Die Bevölkerungsentwicklung in Deutschland im Zweiten Weltkrieg: mit einem Überblick über die Entwicklung von 1945 bis 1990. [s.l.] : Kulturstiftung der dt. Vertriebenen,...
    ↑ Leaders mourn Soviet wartime dead. BBC News, 9 May 2005. Dostupné online[cit. 2011-03-18].
    ↑ Overmans, Rüdiger. Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg. [s.l.] : Oldenbourg, 2000. ISBN 3-486-56531-1.
  9. Siegen (Nemecko) – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Siegen_(Nemecko)

    Siegen (Nemecko) Siegen je mesto v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Súčasne leží aj vo vládnom obvode Arnsberg a je správnym centrom krajinského okresu Siegen-Wittgenstein. Je jedným z z ôsmich nemeckých veľkomiest, ktoré nemá status mestského okresu.

  10. Nemecko | Európa Wiki | Fandom

    europa.fandom.com › sk › wiki

    Státne náboženstvo. Luteranismus. Nemecko – štát v strednej Európe . Štáty v Európe. #presmeruj Šablóna:Európa.

  11. People also search for