Yahoo Web Search

  1. Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Nemecko

    Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: Spolková republika Nemecko, skr.SRN , nem. Bundesrepublik Deutschland, BRD; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj Západné Nemecko; podrobnosti o názve pozri nižšie) je spolkový stredoeurópsky štát.

    • Bundesrepublik Deutschland
    • Berlín, 52°31′ s.š. 13°23′ z.d.
    • Deutschland
    • Znak
  2. Nemecká demokratická republika – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Nemecká_demokratická

    Nemecká demokratická republika ( NDR, hovorovo „Východné Nemecko“, po nemecky Deutsche Demokratische Republik, skr. DDR) bol socialistický (resp. do roku 1968 ľudovodemokratický) štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990 .

    • 17 068 318 (podľa sčítania ľudu z 1. januára 1971)
    • Východný Berlín
    • 108 333 km²
    • Nemci
  3. Kategória:Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Kategória:Nemecko

    Podkategórie. Táto kategória má nasledovných 30 podkategórií z 30 celkom. Stránky v kategórii „Nemecko“ V tejto kategórii sa nachádza 12 stránok z 12 celkom.

  4. Nacistické Nemecko – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Nacistické_Nemecko
    • Nástup K Moci
    • Upevňovanie Moci
    • Nacistický Štát
    • Druhá Svetová Vojna A Zánik režimu
    • Opozícia V Nacistickom Nemecku
    • Poznámky
    • Zdroj

    Nacistické Nemecko vyrástlo na základoch národného poníženia, hanby a hnevu vychádzajúcich zo znenia Versaillskej zmluvy z roku 1919, ktorú Nemecku vnútili víťazné mocnosti po Prvej svetovej vojne. Táto zmluva vnucovala Nemcom zodpovednosť za rozpútanie vojny, trvalú stratu či demilitarizáciu niektorých území; nutnosť platiť reparácie v peniazoch a v tovare a zredukovanie početného stavu armády. Nemecko prišlo o všetky zámorské kolónie. Časť Nemecka známa ako Porýnie na hraniciach s Francúzskom bola demilitarizovaná a Nemecku bolo zakázané mať v nej vojská či vojenské zariadenia. Medzi ďalšie príčiny nárastu popularity nacistickej ideológie patrili nárast nacionalizmu v nemeckom obyvateľstve a myšlienky na vybudovanie „Veľkonemeckej ríše“, občianske nepokoje a komunistické puče, hyperinflácia vo Weimarskej republike a celosvetová hospodárska kríza prebiehajúca v 30. rokoch 20. storočia. Všetky tieto dôsledky viedli k tomu, že voliči frustrovaní prácou politických strán začali čoraz...

    Hitlerovým nástupom k moci začala etapa národnosocialistického uchopenia moci. Už 28. februára 1933 bolo po požiari budovy Ríšskeho snemu, z ktorého Hitler obvinil komunistov, vydané nariadenie, ktorým boli zrušené základné ľudské práva obsiahnuté vo Weimarskej ústave. Komunistická agitácia bola zakázaná a komunistická stranabola onedlho postavená mimo zákon. Okolo 10 000 sociálnych demokratov a komunistov bola zatknutých a uväznených. Veľa zo zadržaných bolo popravených. Na základe Zmocňovacieho zákona z marca toho istého roku prevzala vláda všetku politickú moc. Zmocňovacím zákonom Hitler legálnym spôsobom nastolil nacistickú totalitnúdiktatúru. Zásadným krokom na ceste Nemecka k premene na totalitný štát bolo zglajchšaltovanie (usmernenie) celého politického a administratívneho aparátu a všetkých oblastí hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Všetky ostatné politické strany sa buď zlúčili s NSDAP, alebo boli zakázané. Rovnaký osud stihol aj odborya rôzne profesijné organi...

    Už pred uchopením moci prejavovali Nemci, a hlavne nacisti nenávisť k niektorým etnikám, napríklad voči Lužickým Srbom, Slovanom všeobecne , Židom či Rómom. Diskriminácia a perzekúcie Židov sa začali v apríli 1933 vypudením židovských úradníkov zo štátnej správy. V septembri 1935 schválil ríšsky snem Norimberské rasové zákony namierené proti Židom. Židia boli zbavení nemeckého štátneho občianstva a bolo im zakázané vstupovať do manželstva s Nemcami. Norimberskými zákonmi bolo postihnutých okolo 500 000 ľudí. 9. novembra 1938 zinscenovali nacisti Krištáľovú noc - pogrom, počas ktorého zhorelo v Nemecku značné množstvo synagóg. Príslušníci SS pritom pred zrakmi nečinnej polície Židov beztrestne vraždili. Ekonomické opatrenia ako napríklad výstavba diaľničnej siete, ktorá bola pripravená už predchádzajúcimi vládami, odstránila nezamestnanosť. Vojnové prípravy zabezpečili hospodárske oživenie. V roku 1935 bolo Sársko opäť integrované do Nemeckej ríše. V tom istom roku bola znovu zaveden...

    1. septembra 1939 vypukla nemeckým prepadnutím Poľska v Európe druhá svetová vojna. O dva dni neskôr vyhlásili Spojené kráľovstvo a Francúzsko Nemecku vojnu. Poliaci sa statočne bránili, ale proti nemeckej bleskovej vojne sa ukázali byť úplne bezmocní. Po jednom mesiaci bojov bolo Poľsko na kolenách. Východnú polovicu krajiny zabral v súlade s paktom o neútočení Sovietsky zväz. Ďalšími obeťami nemeckej agresie sa v apríli 1940 stali Dánsko a Nórsko. V máji začala nemecká armáda napadnutím Belgicka, Holandska a Luxemburska vojnu na západe. Nemeckým tankovým divíziám sa v priebehu pár dní podarilo rozťať spojenecké vojsko vo dvoje. Britský expedičný zbor, obkľúčený pri Dunkerqueu, bol síce evakuovaný, ale 14. júna 1940 Wehrmacht triumfálne vstúpil do Paríža. Po ďalšom týždni bojov Francúzsko kapitulovala a uzavrelo prímerie v Compiegne. V následnej leteckej bitke o Britániu musel však Hitler strpieť svoju prvú porážku. V apríli 1941 okupovala nemecká armáda spolu s Talianskom, Maďarsk...

    Opozícia voči nacizmu bola v Nemecku roztrieštená a nejednotná. Aktívni odporcovia režimu neboli početní, ale zastupovali veľmi široké spektrum spoločnosti - patrili sem šľachtici aj robotníci, politickí oponenti či už z radov demokratickej tak aj komunistickej opozície, cirkevní činitelia, generalita, mládež aj štátni úradníci.

    ^Nacistická strana nezískala parlamentnú väčšinu, ale Hitler sa stal kancelárom Nemecka. V novembrových voľbách toho istého roku dokonca došlo k poklesu kresiel obsadených nacistami z 230 na 196.

    Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nacistické Německona českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

    • 90 030 775 (1941)
    • Berlín
  5. Arkona (Nemecko) – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Arkona_(Nemecko)

    Arkona je archeologická lokalita na ostrove Rujana v severnom Nemecku. Bola posvätným miestom slovanského kmeňa Ránov, ktorí tu vybudovali svätyňu boha Svantovíta a postupne celé chrámové mesto, ktoré malo nadkmeňový charakter. Vznikla najneskôr na prelome 8. a 9. storočia.

  6. Krajina (Nemecko) – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Krajina_(Nemecko)

    Krajina (Nemecko) Krajina ( po nemecky: Land, pl. Länder) alebo hovorovo spolková krajina ( Bundesland, pl. Bundesländer) je jedna z federálnych jednotiek, ktoré spolu tvoria federáciu / spolkový štát Nemecká spolková republika. Majú v Nemeckej spolkovej republike vysoký stupeň autonómie. Celkovo je ich dnes 16.

  7. Essen (Nemecko) – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Essen_(Nemecko)

    Essen (Nemecko) Essen je nemecké veľkomesto v centre Porúria v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Je deviate najväčšie mesto Nemecka a má najväčšiu radnicu v celom Nemecku. Od roku 1958 je rímsko-katolíckym biskupstvom a od roku 1972 univerzitným mestom.

  8. Meiningen (Nemecko) – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Meiningen_(Nemecko)

    Meiningen (Nemecko) Meiningen je mesto v Nemecku, ležiace v južnej časti spolkovej krajiny Durínska Rozprestiera sa na rieke Werra. Prvá zmienka o meste pochádza z roku 982 a privilégia dostalo v roku 1230. Medzi rokmi 1680 až 1918 bolo mesto hlavným mestom spolkovej krajiny Saska-Meiningenska . / 50.55000; 10.41667. 21 590 (31.

  9. Berlín – Wikipédia

    sk.wikipedia.org › wiki › Berlín
    • Poloha A Geografické Pomery
    • Kultúra, umenie, Veda, Pamiatky
    • Stavby
    • námestia A Ulice
    • Obyvateľstvo
    • Politické Zriadenie
    • Spojenie A Mestská Doprava
    • Galéria
    • Iné Projekty

    Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (nem. Spree), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 % celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 % celkovej plochy).Priemerná nadmorská výška je 34 m n. m. Najvyšší bod tvorí Teufelsberg, 115 m n. m. (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).

    Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“. Súčasná situácia a výhľady do budúcnosti sú však silno ovplyvnené finančnou krízou mesta (diskusia o zatvorení alebo zlúčení opier, o subvenciách pre kultúrne a vedecké zariadenia atď.).Z kultúrnych, umeleckých a vedeckých zariadení a udalostí možno spomenúť len výber: 1. okrem nespočetného množstva divadiel, malých foriem a kabaretov celkom tri opery: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (Staatsoper, Deutsche Oper, Komische Oper) 2. S kapacitou 1.895 a javiskové poschodí 2.854 metrov štvorcových (30,720 štvorcových stôp), Friedrichstadt-Palast v berlínskej štvrti Mitte je veľký najväčšou prehliadkou zámok v Európe. 3. veľké množstvo múzeí, z ktorých najznámejšie sú Pergamonské m...

    Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne. V meste sa nachádza aj niekoľko synagóg a mešít. Ruiny evanjelického kostola cisára Wilhema, sú pamiatkou na bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny.Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža Fernsehturm na Alexanderplatz. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Najvyššou obytnou budovou je hotel Park Inn Berlin Alexanderplatz z roku 1970, ktorý je vysoký 123 metrov.Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí Rotes Rathaus, radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. Budova Ríšskeho snemu je súčasné sídlo nemeckého parlamentu. Ikonickou fotografiou sa stalo vztýčenie vlajky ruských vojsk po dobytí Berlína.V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť Interbau. Svetoznámi architekti ako Walter Gropius, Le Corbusier a Oscar Niemeyer tu realizovali svoje návrhy...

    Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „Ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu Stadtschloss. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene Ku'damm býva porovnávaná s parížskou Avenue des Champs-Élysées. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti. Počas výstavby v rokoch 1997/1998 bolo najväčším staveniskom na svete, dnes je centrom obchodu v Berlíne.

    Štruktúra obyvateľstva podľa veku a zamestnania

    Veková štruktúra sa po zjednotení Berlína normalizovala. Pôvodná západná časť mesta trpela svojou polohou: napriek vysokému počtu študentov bolo prestarnutie obyvateľstva aktuálnym problémom najmä vzhľadom na obmedzený počet nových pracovných miest. V štruktúre obyvateľstva podľa zamestnania je v popredí výrazne sektor služieb. Súčasná situácia je charakterizovaná nasledujúcimi číslami (koncom roka 2002):

    Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti

    Už Západný Berlín sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (v roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (43,2 % všetkých cudzincov). Dnešná situácia je podobná. Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku 2003441 404 (13 % obyvateľstva mesta). K najväčším národnostným menšinám patrí: 1. turecká národnosť (121 696, t. j. 27,6 % všetkých cudzincov), ktorej príslušníci žijú v Berlíne čiastočne...

    Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko.Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov. Po posledných voľbách v októbri 2001 došlo k vytvoreniu koalície medzi sociálno-demokratickou SPD a PDS (vzišla z komunistickej SED bývalej NDR) na čele s primátorom Klausom Wowereitom (SPD) potom, čo stroskotali koaličné rozhovory medzi SPD, Zelenými a slobodnými demokratmi FDP. Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: Ernst Reuter (SPD, 1948 – 1953), Willi Brandt (SPD, 1957 – 1966, neskôr kancelár SRN), Richard von Weizsäcker (CDU, 1981 – 1984, neskôr prezident SRN), Eberhard Diepgen (CDU, 1984 – 198...

    Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh; vnútorný okruh bol plánovaný, ale v blízkej budúcnosti zrejme realizovaný nebude. Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie vlakové stanice sú Zoologischer Garten, Ostbahnhof a Hauptbahnhof.Berlín momentálne disponuje dvoma letiskami: Tegel a Schönefeld. Letisko Berlín-Tempelhofje uzavreté od 30. 10. 2008 a letisko Tegel má byť v budúcnosti uzavreté v prospech letiska Schönefeld, ktoré je v súčasnosti rozširované. Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami; po zlúčení obidvoch častí mesta bola prepojená a ďalej rozšírená. Ide o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov: 1. mestská rýchlodráha (S-Bahn alebo Stadtschnellbahn), siahajúca ďaleko za mestské hranice (dĺžka trasy 331,5 km, 166 staníc, z toho 32 na území Brandenburska, 15 línií) 2. metro (U-Bahn), čiastočne nadpovrchové (dĺžka trasy 144 km, 170 sta...

    Rotes Rathaus
    Kráľovská kolonáda
    Berlínsky dóm (evanjelický)
    Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Berlín
    Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berlín
  10. Siegen (Nemecko) – Wikipédia

    sk.m.wikipedia.org › wiki › Siegen_(Nemecko)

    Siegen (Nemecko) Siegen je mesto v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Súčasne leží aj vo vládnom obvode Arnsberg a je správnym centrom krajinského okresu Siegen-Wittgenstein. Je jedným z z ôsmich nemeckých veľkomiest, ktoré nemá status mestského okresu.

  11. People also search for
  1. Ad
    related to: nemecko wikipedia sk